Tádž Mahal v Indii
Tádž Mahal (anglicky: Taj Mahal, hindsky: ताज महल, perzsky: تاج محل) je monumentálny pomník v Ágre v štáte Uttarpradéš v Indii. Nechal ho vystavať indický mogul Šáhdžahán na pamiatku svojej predčasne zosnulej ženy. Od roku 1983 je Tádž Mahal súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi, mešity na západe (čiže smerom k Mekke) a domu pre hostí na východe. Stavba je 73 metrov vysoká.
Smrt mogulovej manželky
Ide o príbeh islamského mogulského vladára Šáhdžahána (vládol v rokoch 1628 – 1658) a jeho milovanej ženy Ardžumand Banu Baygam, ktorej sa hovorilo Mumtáz Mahal (perla paláca). Mocný mogul bol ešte len princom, keď sa v roku 1612 oženil s pôvabnou pätnásťročnou dcérou vysokého úradníka Ásafa Chána. Šáhdžahán ju síce pridal k svojmu háremu, ale skoro poznal, že si Mumtáz zaslúži všetku jeho pozornosť. Pri oficiálnych príležitostiach sedávala po jeho boku, doprevádzala ho na dobyvačných výpravách a preberala s ním štátne záležitosti. Milovaná žena porodila svojmu obdivovateľovi osem synov a šesť dcér, avšak v rokue 1629 pri pôrode posledného dieťaťa vo veku 36 rokov zomrela. Cisárovi vraj pri smrteľnej posteli jeho ženy náhle zošediveli vlasy. Po jej smrti vyhlásil vdovec dvojročný štátny smútok, počas ktorého bolo zakázané sláviť, počúvať hudbu, nosiť šperky a používať parfémy. Jeho žiaľ bol tak veľký, že za ňou trúchlil celé dva roky a sľúbil, že postaví pomník hodný jej pamiatky, niečo, čomu by sa nevyrovnalo nič na svete. Na dôkaz hlbokého zármutku sľúbil trúchliaci manžel postaviť mŕtvej žene mauzóleum Tádž Mahal (korunu paláca). Mogul si nechal povolať architektov, inžinierov, sochárov a kaligrafov z Perzie, Turecka, Samarkandu, Benátok aj Francúzska. Vedúcim architektom bol Istad Usa z Iránu, ktorý stavbu navrhol tak, aby symbolizovala krásu a večnú lásku.
Stavba Tádž Mahalu
Mauzoleum stojí v záhradách na konci vodného kanálu. Vchádza sa do neho veľkou vstupnou bránou. Brána symbolizuje vstup do raja. Prevyšujú ju pavilóny zavŕšené kupolami a pôvodne mala vráta zo striebra, dodatočne pobitá stovkami strieborných klincov. Od vstupných dverí sa schádza dolu do malej krypty so skutočnými hrobmi; hore stoja iba kenotafy – symbolické sarkofágy. Na reliéfoch okolo hornej krypty sú zobrazené kvety – výlučne biele priezračné kvety smrti. Denné svetlo presakuje mrežovým zdobením štyroch oblúkov klenúcich sa nad sarkofágmi. Kenotafy sú orámované osembokým ažurovitým ohradením z bieleho mramoru, fascinujúcim kvetinovými motívmi – je to skutočné veľdielo orientálneho dekoratívneho umenia. V samom strede ssa nachádza malý sarkofág Mumtáz Mahal a hneď vedľa, takmer brutálne prirazený k mramorovému ohradeniu, stojí väčší kenotaf Šáhdžahána, ozdobený malou soškou, symbolom muže. Toto umiestnenie jeho rakvy tu vnáša moment nepokoja; znamenie, že v minulosti došlo k niečomu tragickému. Pôvodne si chcel cisár pre sebe postaviť samostatné mauzóleum z čierneho mramoru, ale keď ho jeho syn Aurangzáb zosadil z trónu, našiel miesto svojho posledného odpočinku vedľa svojej manželky v Tádž Mahale. Obraz dokonalej harmónie celej stavby dotvára aj odraz stavby na nehybnej hladine umelo vytvoreného kanálu.
Tádž Mahal sa staval 22 rokov (1632–1654) a na jeho stavbe sa podieľalo 20 000 remeselníkov. Stavalo sa vraj podľa návrhov jedného francúzskeho a jedného benátskeho architekta. Žiadne konkrétne meno nie je však známe. Pomník je postavený z mramoru, ktorý bol na stavbu dopravovaný z 300 km vzdialeného lomu. Celý povrch je zdobený polodrahokamami, drahokamami a kaligrafická výzdoba je spravená čiernym mramorom. Celý komplex zaberá plochu 567 x 305 metrov (cca 17,5 ha) a samotné mauzóleum stojí na štvorcovom podstavci, ktorého rohy zdobia štyri štyridsaťmetrové minarety. Hlavná budova má štvorcový pôdorys (so stranou 56,7 metrov), v rohoch je zošikmená, meria 73 metrov a návštevníkov ohromuje svojimi obrovskými rozmermi. Vo vnútri gigantického základného vyklenutia je mramorová klenba vybrúsená do kosoštvorcov a súry z Koránu, napísané čiernym štylizovaným kaligrafickým arabským písmom, sa vinú okolo vstupných dverí ako obrovský rébus. Táto stavba sa vyznačuje nespočetným bohatstvom vlyovů a kaziet s reliéfmi a inkrustáciami z drahých kameňov (táto technika sa nazýva pietra dura a pochádza z Talianska) – na ich zhotovenie bolo použitých približne 60 druhov polodrahokamov. Rovnaké kvetinové motívy sa opakují s geometrickou presnosťou po tisíckrát. V reliéfoch z bieleho mramoru prevláda kosatec, rastlina typická pre cintoríny, ktorá rastie len v tieni a neznáša indickú páľavu.
- Výška vnútornej kupole: 24,74 metrov
- Průměr vnútornej kupole: 17,72 metrov
- Výška záhradnej brány: 23,07 metrov
- Počet pracovných sil: 20 000
Tádž Mahal dnes
Tádž Mahal získava kvôli znečisteniu ovzdušia nepeknú nažltlú farbu. Pre vrátenie pôvodného bieleho lesku navrhla indická parlamentná komisia pre dopravu, turistiku a kultúru obaliť načas celú stavbu bahnom, ktoré ss nechá uschnúť a potom sa spláchne. Ako bahno vysychá, vstrebáva do seba nahromadené nečistoty. Procedúra trvá asi dva mesiace, bude stáť 230 000 dolárov a bude musieť byť opakovaná každé dva alebo tri roky. Táto čistiaca metóda bola použitá na vyčistenie mramoru mauzólea už skôr.
Charakteristika a turistický význam
Budova je preslávená na celom svete a priťahuje množstvo návštevníkov. Silueta známa z fotografií sa stala symbolom Indie. V rozličných hodinách dňa pri rozličnom osvetlení má zaujímavé sfarbenie. Ráno je farba naružovalá, na večer mliečne biela a zlatá je vždy, keď naň dopadnú mesačné svetlo. Chýba mu chladná monumentalita, ktorá by sa od pomníka dala očakávať. Skôr sa zdá, že sa vznáša medzi nebom a zemou, jeho proporcie, jeho symetrické členenie, okolité záhrady a zrkadlenie vo vode sa spájajú a vytvárajú dojem, ktorý obrovskému počtu návštevníkov vyráža dych.