Skalné mesto Petra v Jordánsku

Petra (po grécky πέτρα - petra = „skala“; po arabsky البتراء| - Al-Butrá) je skalné mesto a archeologická lokalita v Jordánsku. Od roku 1985 je zaradená na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V Biblii je označované ako Selá a Arabi mu dali meno Mojžišovo údolie. Trosky mesta, ktoré boli odkryté v 19.storočí, sú prístupné návštevníkom.

Poloha

Petra sa nachádza na juhu Jordánska približne tri hodiny cesty od Ammánu, dve hodiny od Akaby a jeden a pol hodiny od Vádí Ram. Petra sa nachádza v údolí nazývanom Vádí Musa. Miesto je ukryté pred okolitým svetom hradbou skál a leží v samotnom srdci Šarských hôr. Mesto vzniklo na križovatke ciest karaván. Do mesta vedie iba jedna cesta prechádzajúca moderným mestom Vádí Musa.

História

Pred 9 000 rokmi sa tu začali objavovať prvé poľnohospodárske osady. Ďalších tisíc rokov tadeto prechádzalo mnoho nomádskych kmeňov, ale rozvoj oblasti prišiel až s rastúcou potrebou naviazať kontakt s vtedajšími mocnosťami, ktorými boli Egypt a Mezopotámia.

Prvé zmienky o Petre pochádzajú zo Starého zákona, ide o rozprávanie, ako Izraeliti po štyridsiatich rokoch strávených na púšti prišli do Edomu. Legenda ďalej vraví o tom, ako bol Mojžiš nútený Bohom vyprosiť vodu zo skaly pre Izraelitov. Mojžiš namiesto toho do skaly udrel palicou a z toho miesta vytryskol prameň, ktorý od tej doby nesie meno Ain Musa. V bibli je Petra nazývaná slovom Selá. Slovo je pôvodom z hebrejčiny a označuje skalu alebo tiež kameň. Všetky stavby (chrámy, hrobky, amfiteáter) boli vytesané do pieskovca.

Oblasť osídlili v 2. pol. 4. st. pr. n. l. Nabatejci, ktorí tu vytvorili monarchiu a Petra sa stala jej hlavným mestom.  Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla cesta do južnej Ázie, takže ovládalo obchod s korením. Mesto bolo vybudované vo veľmi výhodnom teréne, bolo prakticky schované v horách, a vzhľadom k tomu, slúžilo ako útočisko a zhromaždisko okolitých kmeňov. Neskôr ovládli Petru Rimania.

Petra obchodovala kvôli ľahkému prístupu k Červenému morui s Arábiou a Mezopotámiou a takisto mala veľmi dobrý prístup k sýrskym prístavom a toto všetko umožnilo zviditeľniť vplyv gréckej kultúry na jej architektúru. Niektoré pamiatky vytesané do skál počas 1. st. n. l.  to potvrdzujú. Počet obyvateľov v čase jej najväčšieho rozkvetu sa pohyboval medzi 30 - 40 000 obyvateľmi, z ktorých väčšinu tvorili obchodníci. Postupom času začal význam mesta upadať.

V roku 1812 bola Petra znovuobjavená švajčiarskym cestovateľom a objeviteľom Johannom Ludwigom Burckhardtom. Kvôli nedôvečivosti beduínov nemohol však mesto preskúmať. Neskôr, po získaní povolenia, toto miesto preskúmal David Roberts, ktorý sa potom preslávil svojimi kresbami ďalších oblastí napríklad v Palestíne, Egypte, Jeruzaleme a v mnohých ďalších.

Dnes je Petra turistickou atrakciou Jordánska. V roku 1985 bola zaradená na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Petra v kultúre

Scenériu využilo veľa filmov napr. Transformers: Pomsta porazených, okrem iných aj Indiana Jones a posledná krížová výprava či Múmia sa vracia.

Architektúra

Petra má tvar amfiteátru. Od východu na západ má dĺžku približne jeden kilometer a od severu na juh pol kilometra. Skaly, ktoré mesto ukrývajú, sú vysoké okolo 300 metrov. V meste a na skalách sa nachádzeli rôzne stavby a významné miesta. A tiež sa tu miešali vplyvy rôznych štýlov. Nájdeme tu egyptský, grécky a rímsky štýl.

Siq

Týmto slovom je označovaná cesta vedúca do mesta. Je dlhá cez jeden kilometer a široká okolo 5 metrov, ale v niektorých miestach je tak úzka, že je možné dotknúť sa oboch strán rozpaženými rukami. Steny mají výšku približne 200 metrov. Na začiatku sa nachádza most, ktorý mal brániť zatopeniu vodou z Vádí Musa. V niektorých miestach sú viditeľné vodné kanály, ktoré slúžili ako prívod vody do mesta. V roku 1997 tu bolo odkryté pri vykopávkach rímske dláždenie.

Al-Chazneh

V preklade znamená Al-Chaznech pokladnica. Túto budovu nájdeme hneď na konci cesty Siq. Jej výhodná poloha ju chránila pred prírodnými vplyvmi. Pokladnicu vytesali do železitého pieskovca a pôvodne mala slúžiť ako hrobka nabatejského kráľa Areta III. Stavba má veľmi prepracované detaily, ktoré znázorňujú niektoré božské postavy, napríklad Diových synov alebo bohyňu Tyché. S pokladnicou sa spája legenda, že jeden z egyptských faraónov umiestnil do urny uprostred horného poschodia poklad. Niektorí z miestnych ľudí tejto povesti uverili a v snahe poklad získať, do urny strieľali alebo do nej hádzali oštepmi. V súčasnej dobe je pôvodne hladký povrch zvrásnený otvormi po guľkách. Vytesaná do skaly bola zrejmr medzi rokmi 100 pr. n.l. a 200 n. l. Na výšku stavba meria 43 metrov a na šírku približne 30 metrov.

Divadlo

Pred 2000 rokmi bolo vytesané do skaly Nabatejcami. Hľadisko malo 45 radov, v ktorých našlo miesto 3 000 divákov. V priebehu času divadlo upravili Rimania. Kvôli rozšíreniu pre 8 500 divákov zbúrali niekoľko hrobiek v okolí. V roku 363 n. l. v dôsledku zemetrasenia, ktoré divadlo zničilo, boli niektoré jeho časti použité na výstavbu ďalších stavieb v Petre.

Kolonádová ulica

Miesto bolo postavené v roku 106 n. l. Tvorí centrum mesta a na jej začiatku sa nachádza fontána zasvätená nymfám. Do tohto miesta sa sťahovala voda vedená Siqom. Vedľa kolonády sa nachádzala tržnica, ktora bolo smerom na juh, na severe by sme kedysi mohli nájsť kráľovský palác. Kolonáda končí bránou, ktorá delí obchodnú časť mesta od posvätnej časti, kde sa nachádzajú predovšetkým chrámy.

Ad-Dér

Táto stavba podobajúca sa svojim vzhľadom pokladnicu sa v preklada nazýva kláštor. Jeho výška je 45 a na šírku meria 50 metrov. Vytesaný do skaly bol približne v 1. stol. n. l. a pôvodne mal slúžiť ako hrobka. Označenie kláštor si získal podľa krížov, ktoré sú vo vnútri stavby. Predtým bolo možné po úzkej cestičke pri kláštore vyliezť k jednému miestu nad ním, ale po nehode, pri ktorej sa po páde po tomto výstupu jedna turistka zabila, a s ohľadem na monumentálnu stavbu, bolo šplhanie nad kláštor zakázané. Z miesta je nádherný pohľad na krajinu a okolie.

Ostatné pamiatky

V Petre sa ďalej nachádzajú:

• bloky džinnov,
• obeliskovú hrobku a triklinium v Báb As-Siqu,
• fasádovú ulicu,
• hlavné obetisko Al-Mazbah,
• kráľovské hrobky,
• veľký chrám,
• Kasr Al-Bint,
• Chrám okrídlených levov,
• Peterský kostel,
• Al-Habis.

Nabatejci

Pôvod tohto národa je dodnes nejasný. Predpokladá sa, že to boli kočovní nomádi, ktorí obývali severozápadnú a severnú Arábiu a postupom času sa začali usídlovať v tejto oblasti. Boli to veľmi schopní obchodníci a tiež sa živili ako vedúci karaván. Prvá zmienka o tejto civilizácii pochádza z roku 647 př. n. l.