Diov chrám v Olympii

Diova socha v Olympii bola 13 m vysoká socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias.

Diovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva zdobeného zlatom, ebenom, slonovinou a drahokamami. Zeus držal v ľavej ruke vladárske žezlo, v pravej ruke mal sochu bohyne Niké. Vo vlasoch mal umiestnený veniec olympijského víťaza.Socha Dia bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.

Keďže merala 13 metrov, t. j. viac ako dnešný štvorposchodový dom, musel pre ňu postavť nový, dostatočne veľký chrám. Náklady na vytvorenie diela boli nepredstaviteľné – Feidias použil tonu slonoviny a ešte viac zlata. Rozmery sochy a Feidov cit pre detail privádzali všetkých návštevníkov chrámu do úžasu. Tradovalo sa, že vyzerala skôr ako šperk, než ako socha. Feidias zobrazil najvyššieho z bohov na tróne tak realisticky, že mnohí uverili, že videli samotného Dia. Dielo sa uchovalo v chráme celé stáročia, ale v neskorších, rímskych časoch pomaly upadalo do zabudnutia. Roku 394 n. l. podľa niektorých správ zvyšky zachránili a previezli do Konštantinopolu (dnešný Istanbul v Turecku), kde ich zničil jeden z veľkých požiarov mesta.

Diov chrám v Olympii

Postavili ho asi v rokoch 466 – 456 pred n. l. Na dlhších stranách mal po 13 a na kratších po 6 stĺpov v dórskom slohu. Pri stavbe využili vápenec z miestnych kameňolomov, ktorý pokryli omietkou. Strechu tvorili mramorové škridle.

Niekoľko faktov:

- Na soche pracoval Feidias osem rokov.
- Spisovateľ Strabón vypočítal, že keby sa Zeus postavil, hlavou by prerazil strechu chrámu.
- Všetka slonovina pochádzala zo sloních klov a hroších zubov. Pred pôsobením vlhkosti a veľkých horúčav ju naolejovali.
- V dnešných cenách by zlato použité na stavbu sochy stálo približne 14,3 milióna eur.
- Rímsky cisár Caligula sa pokúsil sochu ukradnúť, ale najatí robotníci vydesení utiekli, lebo sa im, ako hovorí legenda, zborilo lešenie a socha sa na nich zasmiala.