Cheopsova pyramída v Gíze

Cheopsova pyramída (iné názvy: Chufuova pyramída, Veľká pyramída, Chufevova pyramída, Prvá pyramída v/pri Gíze, Veľká pyramída v/pri Gíze, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci div sveta zo siedmich divov sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor. Chufu na obzore či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa vzťahuje asi aj na celé pyramídové pole).

Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureho pyramídou a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou).

Opis

Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho dostupné žltého numulitického vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec (iner hedž), dovezený z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu oproti Abusiru. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.

Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a veľkú galériu. Prvá komora je v skale asi 30 metrov pod základňou, druhá je tzv. Kráľovnina komora a tretia Kráľova komora.

Komory

• Kráľova komora - (Kráľova miestnosť, komnata) meria 10,49 × 5,24 × 5,84 m. V ktorej hornej časti je 5 tzv. odľahčovacích komôr. Ich „odľahčovacia” funkcia nebola potvrdená, mohli slúžiť aj na zlepšenie akustiky v pyramíde. Strop Kráľovej komory tvorí 9 žulových blokov (každý 40 t) a vnútro sarkofág, tzv. džarun, ktorý je nezdobený a rezonuje ako zvon. Je z hnedosivej žuly a má rozmery 2,28 × 0,99 × 1,05 m (D × Š × V) a hmotnosť 3,75 t. Museli ho sem dopraviť ešte pred dobudovaním komory.
• Kráľovnina komora - (Kráľovnina miestnosť, komnata) má rozmery 5,76 × 5,23 × 6,26 m a leží 21,8 m nad základňou. Kráľovnina komora je prázdna miestnosť.
• Podzemná komora - má rozmery 14,08 × 3,36 × 3,10 až 4 m, leží v hĺbke 30 m. Vedie do nej Zostupná chodba ako aj dodatočne prerazená Služobná šachta.

Chodby

• Veľká galéria - meria 46,61 × 2,09 × 8,46 až 8,74 m. Steny má obložené ôsmimi vrstvami vápencových kvádrov, pričom vyššia vrstva vždy prečnieva nad nižšou.
• Vetracie šachty - sú to úzke šachty vychádzajúce šikmo nahor, dve z Kráľovej komory a dve z Kráľovninej komory. Majú svetlosť 20 × 20 cm. Ich účel je neznámy, podľa názoru Nemeckého archeologického ústavu mali rituálny význam.
• Zostupná chodba - má dĺžku 105,34 m s profilom 1,09 × 1,2 m.
• Vzostupná chodba - napája sa na Zostupnú chodbu 18 m za vchodom do pyramídy, ktorý je v 19. vrstve vo výške 16,98 m. Má dĺžku 77,76 m a profil 1,05 × 1,2 m. Vedie do Veľkej galérie.
• Služobná šachta - má dĺžku 60 m a je zakrivená. Bola vysekaná dodatočne, možno ako úniková šachta pre robotníkov. Podľa povesti, Marduk, ktorý bol v Chufuovej pyramíde uväznený po návrate z Egypta v roku 3450 pred Kr. nespravodlivo odsúdený za smrť Dumuziho a o tisíc rokov neskôr zasadol na babylonský trón, údajne unikol práve cez Služobnú šachtu.
• Horizontálna chodba - má dĺžku 33,60 m a profil od 1,015 do 1,69 m. Spája Veľkú galériu s nižšie položenou Kráľovninou komorou.
• Predsieň - spája Veľkú galériu s Kráľovou komorou.

Po dobytí Egypta Arabmi pyramídu v roku 820 otvoril kalif Al-Monzun. Na severnej strane tak vznikol vo výške 18 metrov dodnes používaný vchod.

Upresnenie údajov

• Pôvodná výška: 280 kráľovských lakťov → 146,44 m ≈ 146 m (uvádza sa aj 146,59 príp. 146,7 m)
• Dnešná výška: asi 138,70 m (uvádza sa aj 137,3 m)
• Pôvodná dĺžka strany: 440 kráľovských lakťov → 230,12 m ≈ 230 m (uvádza sa aj 227,50 m alebo 232,4 m)
• Dnešná dĺžka strany: 230,38 m
• Plocha základne: asi 53 000 m² (5,3 ha)
• Celkový objem vrátane dutín (pôvodný): 2,58 miliónov m³
• Celkový objem bez dutín (pôvodný): 2,50 miliónov m³
• Plocha plášťa (pôvodná): asi 85 492 m²
• Priemerné rozmery viditeľných kamenných blokov: 1,0 m šírka aj výška aj hĺbka (väčšina blokov má však tvar kvádra)
• Priemerný objem kamenného bloku: 1,0 m³
• Priemerná hmotnosť kamenného bloku: 2,5 ton
• Počet všetkých kamenných blokov: asi 2,3 miliónov
• Celková hmotnosť pyramídy (odhad): asi 6,25 miliónov ton (uvádza sa aj 6,5 – 7 miliónov ton)

Okolie

Pri východnej stene pyramídy stojí Chufuov zádušný chrám (Chufuov kultový chrám). Zádušný chrám je s Chufuovým údolným chrámom (dosiaľ nepreskúmaným a zničeným) spojený 700 m (810 m) dlhou a 18 m širokou dláždenou Vzostupnou cestou. Východne a južne od pyramídy sa našiel jeden čln a 4 člnové jamy, čiže zrejme spolu štyri člny, ktoré mali panovníkovi uľahčiť po smrti cestu na štyri svetové strany. Čln sa našiel v priekope uzavretej 40 blokmi o celkovej hmotnosti 1 720 ton v roku 1954. Bol dlhý 45,38 m a široký 5,6 m a postavili ho z 1 224 kusov cédrového dreva.

Východne od pyramídy stoja 3 satelitné pyramídy (pyramídy kráľovien) s dĺžkou strán od 46,25 m do 49,5 m a výškou do 30 m. Sú to pyramídy kráľovnej a sestry Henutsen, kráľovnej Meretites a matky Hetepheres s pokladom. Podľa Inventárnej stély (z chrámu Esety) Chufu (Lesk Rera) zaznamenal, že vybudoval malú pyramídu pre Henutsen (Chenucu) a „založil dom Esety, vládkyne pyramídy, vedľa domu sfingy”. V severovýchodnom nároží objavili nedávno zvyšky Chufuovej satelitnej pyramídy, kde sa asi prezliekal pri sviatku sed.

Na západnej strane stojí cintorín so 64 mastabami úradníkov.

Spôsob stavby

Spôsob jej stavby je podobne ako pri mnohých iných egyptských pyramídach dodnes sporný. Na jej výstavbu bolo treba preniesť kamene po trase 3,55 mil. km (asi saňami alebo smykmi), pričom len namáhavejšia cesta nahor s nákladom a rýchlejší zostup predstavoval celkovo až cca. 2,6 milióna pracovných hodín.

Podľa Herodota pyramídu za vlády Chufua stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí. Dnes sa odborníci zhodujú, že na stavbe pracovalo niečo cez 30 000 robotníkovi, niektorí dokonca hovoria len o 10 000 – nie však otrokov, ale roľníkov a kvalifikovaných robotníkov pre ktorých bolo v blízkosti pyramídy zriadené dokonca i sídlisko s niekoľko tisícmi domov. Ničmenej pri množstve prác potrebných k postaveniu takejto stavby bolo nutné uložiť denne na svoje miesto cca 800 t materiálu (pri stavbe trvajúcej 20 rokov). Mnohí bádatelia poukazujú na majstrovskú presnosť výstavby pyramídy a existujú pochybnosti o skutočnej dĺžke, období i technike výstavby.

Štandardné vysvetlenie egyptológov je, že sa pyramída budovala pomocou rámp – asi troch obiehajúcich výstupných rámp a jednej zostupnej rampy (kolmá rampa by musela byť 1,5 až 3,3 km dlhá) – ktoré sa na konci stavby demontovali.

Podľa prof. Josepha Davidovitsa pyramída nepozostáva z vápenca, ale z umelých kvádrov z geopolymerického betónu s nálezom vlasov a s preukázateľne oveľa väčším obsahom vody ako vápenec. Výrobu takýchto kvádrov spomína aj Famine stéla (asi z obdobia 3. dynastie) z ostrova Sehel severne od Asuánu.

Problematický je aj sarkofág v pyramíde. Podľa F. Petrieho by sme dnes na jeho vyhotovenie potrebovali pílu s trojmetrovým diamantovým ozubením a vrtáky s diamantovou hlavicou pod tlakom 2 tony.

Posledné objavy dutín/nových priestorov

V lete 1986 objavili francúzski architekti Jean-Patrice Goidin a Gilles Dormion pomocou elektronických mikrosond, ktorými prenikli cez dva metre hrubým kameňom, pri Kráľovninej komore dutinu (?novú komoru) naplnenú nezvyčajne jemným (a podľa niektorých názorov rádioaktívnym) pieskom. Ďalší výskum dutiny neprebehol.

V roku 1988 japonský tím pod vedením profesora menom Sakudži Jošimura z Univerzity Waseda v Tokiu pomocou špeciálnych radarov takisto zistil existenciu dutiny (?novej komory) vedľa chodby vedúcej ku Kráľovninej komnate, blízko miesta kde vŕtali v roku 1986 Francúzi. Okrem toho našli veľkú dutinu za severozápadnou stenou Kráľovninej komnaty a tunel vedúci južne z pyramídy von. Celkový objem dutých priestorov odhadli na 20 % (francúzski architekti Jean-Patrice Dormion a Gilles Goidin v roku 1986 na 15 %). Egyptské úrady neumožnili urobiť skúšobné vrty a projekt zastavili.

V marci roku 1993 objavil kamerový minirobot na kolesách „Upuaut“ (nazvaný podľa egyptského boha – Otvárača ciest) mníchovského inžiniera Rudolfa Gantenbrinka spolupracujúceho vtedy s Nemeckých archeologickým ústavom v Káhire (Deutsches Archäologisches Institut, DAI) v dvoch „slepých“ tzv. Vetracích šachtách stúpajúcich z Kráľovninej komnaty toto:

• v severnej šachte zaseknutú železnú tyč, ktorá tu ostala po výskumoch hobbyarcheológa W. Dixona, ktorý roku 1872 tieto dve šachty vôbec objavil; ďalší prieskum si vyžaduje najprv odstránenie tyče
• v južnej šachte sa robot po cca. 65 m vo výške 59 m nad základňou pyramídy, medzi jej 74. – 75. vrstvou, zastavil a kamera ukázala, že chodba je zakončená kamennou platňou s medenými zámkami, za ktorou je dutina; ďalší výskum Gantenbrinkovi nepovolili

17. septembra 2002 sa Gantenbrink vrátil (tento raz pracoval pre Egypťanov) a v priamom televíznom prenose špeciálny minirobot "Upuaut 2" vyvŕtal dieru do zakončovacej platne južnej šachty; prestrčenou kamerou sa zistilo, že za platňou je prázdna dutina zakončená opäť ďalšou platňou. V roku 2005 Záhí Hawáss, vedúci egyptských vykopávok, oznámil, že sa plánuje použitie singapurského robota na preniknutie aj cez túto druhú blokádu.